Idea
Stočím hlavu smerom dovnútra izby a oči upriamim na slabý tieň jemne sa rysujúci na mojej posteli. Do nosa sa mi vlieva vôňa čerstvej kávy. V duši pociťujem šťastie a pokoj. „Vyzerá skvele...,“ v tichosti si zahundrem. Jej telo sa jemne zavlní v ranných lúčoch prenikajúcich do izby cez okno a s tichým povzdychnutím sa prevalí na druhý bok. Natiahla sa na celú posteľ. „Ktovie čo sa jej sníva?“ Kútiky pier má jemne stočené smerom hore. To je ten jej šibalský úsmev, pre ktorý sa oplatí umrieť. „Je to len sen alebo mám pocit, že sa mi v izbe zjavil anjel?“
